reklama

Bangkok

Bangkok je úžasný. Veľký, rušný, hlučný, ale organizovaný, čistý (porovnávam s Hanoi), dá sa tam kúpiť úplne, ale úplne všetko, a zároveň tam má človek aj súkromie a veľmi ľahko sa dá utiecť k pláži a moru...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Grand Palace, Bangkok
Grand Palace, Bangkok (zdroj: Marianna Siplakova)

Pre Bangkok sme sa rozhodli dost spontánne a rýchlo – vo Vietname bol štátny sviatok 30.apríla a 1.mája, tak čo budeme sedieť doma, keď môžeme v piatok zobrať dovolenku a máme 5 dní na krásny výlet.

Pôvodne sme chceli ísť na Vietnamské pláže – Nha Trang, ale žiaľ (alebo našťastie), v tieto dni boli všetky lety vypredané.

Tak že skúsim Bangkok. A mali sme šťastie, v Nok airlines jeden párik zrušil let, tak sme mali dokonca aj akceptovateľnú cenu letenky.

Hotel sme rezervovali cez internet, moja dobrá kamarátka (a golfová partnerka) Thaika Chama a jej manžel Nemec Christoph pracovali kedysi v hoteli Rembrandt, tak prečo nie?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odlietali sme v stredu, 30.apríla. Let z Hanoi trval asi tak 2 hodinky, čo je celkom OK. 

Obrázok blogu

Keď sme prišli na letisko, mali sme možnosť zobrať si nejaký autobus, taxík alebo limuzínu (hmmm, trošku drahé), tak pre svoje pohodlie sme zobrali taxík.   Taký starý ujo, čo vábi turistov do taxíkov, nám povedal, že cena je 800 Bathov (THB), ale že za 700 THB nás odvezie.   No tak teda dobre.

Grand Palace, Bangkok
Grand Palace, Bangkok 

Cesta trvala skoro hodinku, doprava v Bangkoku je strašne hustá.

Vstúpili sme do hotela – ovalil nás šok z klímy – vonku asi 33 stupňov, vnútri asi 15 stupňov!!!

Izba bola OK, teda, žiaden extra luxus, ale čistá, príjemná izba (asi sme rozmaznaní z Intercontinentalu ;o))

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Išli sme sa trošku poflákať po Bangkoku, ale keďže sme boli dosť unavení, tak sme sa okolo 7 večer vrátili do hotela a dali sme si super večeru v Talianskej reštaurácii. Ja viem, že to znie čudne, prísť do Thaiska a dať si Taliansku večeru, ale žiaľ, v Hanoi nie je také jednoduché dať si dobré Európske jedlo.

Keďže sme sa napráskali dosť neskoro večer, a ako dezert sme si dali hodne kávové tiramisu, samozrejme, typická ja – nemohla som v noci skoro vôbec spať. Ráno, keď sme sa prebudili, som skoro skolabovala od únavy.

Monks
Monks 

Ale nejako sme sa pozbierali a vyšli vonku. 

Asi 200 metrov od hotela bola stanica sky train – to je fakt super vymyslené, je to ako metro, ale vysoko nad zemou. Čiže mu nič nestojí v ceste a ešte majú cestujúci aj pekný výhľad. Tento vláčik chodí veľmi často a je za prijateľnú cenu. Je to fakt výborný spôsob prepravy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako prvé, samozrejme ;o)), sme išli do nákupného centra. Jednak preto, že sme potrebovali raňajky a dobrú kávu, ale aj preto, že sme boli unavený a v nákupnom centre bolo príjemne chladno (až príliš). 

Keďže som sa začala učiť hrať golf, a v Bangkoku je možnosť kúpiť dosť lacné golfové palice a výstroj, hneď sme zamierili do golfovej časti nákupného centra.

Temple of Dawn
Temple of Dawn 

No a ako si tak chodím z obchodíku do obchodíku, v jednom dobrom obchode zrazu vidím známu tvár – pán Ivo Žďárek – Ambasador Českej Republiky v Hanoi!

A pán Žďárek je okrem iného aj veľmi dobrý golfový hráč (samozrejme, hrá len amatérsku ligu) – pre golfových znalcov – Handicap 5. Tak som k nemu pristúpila a našou krásnou Slovenčinou som ho pozdravila. Samozrejme, pre neho šok. Tak mu vysvetľujem, že sme susedia z Hanoi, a že ja ho síce poznám, ale on mňa nie. Potom prišiel Duncan (lebo on si obzeral v inom obchode elektroniku), a pridal sa k nám do debaty, som ich zoznámila, a vravím Duncanovi, že toto je Český ambasador, tak aj Duncan bol chudák v šoku ;o)). Toto fakt nečakáš. Tak pán Žďárek nám odporučil dobré golfové obchody, za čo sme mu vďační, lebo sme nakúpili kompletnú vybavu pre mňa (len ma Duncan varuje, že už teraz musím byť v golfe dobrá, lebo mám parádnu výstroj).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Leisure time
Leisure time 

Keďže sme toho veľa nakúpili, naspäť do hotela sme išli taxíkom. A taxíky sú v Bangkoku také lacné, že za sky train sme zaplatili 50 THB a za taxík 60 THB, čo je asi o 7 korún slovenských viac. To sa ani neoplatí chodiť vlakom, však? Lenže kvôli hustej premávke sú tie vláčiky o moc rýchlejšie.

V piatok sme si dali záväzok, že dosť bolo nakupovania, a ideme sa kultúrne vyžívať. Pred hotelom nás zastavil jeden taxikár – volá sa Bobby, že nás za 50 THB dovezie k nejakému budhovi, tak OK.   Taxikár mal veľmi dobrú angličtinu a snažil sa nás presvedčiť, že sa zastavíme v jednom obchode, kde našou povinnosťou bude sa len pozrieť,   a on dostane kupón na benzín.  

Luck
Luck 

A že nás potom odvezie zadarmo. Ale nám sa nechcelo ísť do žiadneho obchodu, tak sme mu povedali, že radšej si cestu zaplatíme. Ako nás viezol k tomu budhovi, tak sme sa s ním dohodli, že nás v sobotu odvezie asi 70 km za Bangkokom do takej rezervácie, kde môžeš jazdiť na slonoch a môžeš ísť na floating market (plávajúca tržnica).

V Bangkoku sme teda išli do chrámu Wat Trimitr, kde, ako píšu, sa nachádza najväčší zlatý Budha na svete, ktorý má viac ako 700 rokov a váži 5 ton.  Okrem veľkého Budhu tam bolo aj veľa malých Budhov, a ľudia sa tam modlili a lepili také zlaté nálepky pre šťastie na malých budhov. A pálili vonné tyčinky, a bolo to moc zaujímavé.

Obrázok blogu

Tento chrám nebol tak veliký, tak sme tam boli maximálne pol hodinky. Potom sme začali peškovať do China Town. Viac menej skoro na začiatku nás zastavil jeden pán, a nám vysvetlil, že si máme zobrať Tuk-Tuk a kde máme ísť. Ľudia v Thaisku sú veľmi milí, nápomocní, usmiati. Strašne veľký rozdiel oproti ľuďom v Hanoi!

Tuk-Tuk je také maličké smiešne vozidlo, ktoré je ako trojkolesová motorka, vzadu má takú sedačku pre 2 ľudí, a robí strašný hluk a smrad, a ritku máš celú vytrasenú už po krátkej jazde. Ale v každom prípade je to zážitok ;o)

Obrázok blogu

Tak sme zobrali Tuk-Tuk za 30 THB, a že nás odvezie k Lucky Budha (ináč, každý tento Tuk-Tuk alebo Taxi šofér hovoril: dnes je veľký Budha deň, musíš ísť tam a tam, a tam je Šťastný Budha, a vééééliky Budha, a zlatý Budha..... a nakoniec sa vždy chce zastaviť v nejakom obchode, aby si sa ty trápil s otravnými predavačmi, a on dostal kupón na benzín.).

No a Lucky Budha bol OK. Potom sme išli teda do nejakého jeho obchodu, kde predávali zlato a kamene, tak sme sa popozerali, Tuk-Tuk šofér dostal svoj kupón, a išli sme ďalej. Ale náš Tuk-Tuk sa chcel zastaviť ešte v jednom obchode, a keďže sme mali dobrú náladu, tak sme povedali áno, a skoro som dostala krásny prstienok (ale keby som si bola istá, že je to výhodný obchod, tak by som povedala, že ho chcem, ale, keďže už mám tie golfové palice, bolo mi ľúto zasa vyhadzovať ďalsie korunky....), a zasa sme nasadli do nášho Tuk-Tuk-a.

Obrázok blogu

Tentokrát sme išli do Marble Temple (mramorový chrám), ktorý bol fakt prekrásny. Je postavený z prekrásneho talianskeho mramoru. Nachádza sa v ňom (ako ináč) Budha a okolo chrámu je ako keby také korzo so sochami 52 Budhov v rôznych pozíciach – meditujúci, chodiaci, postiaci sa, zastavujúci oceán, zastavujúci hádky rodiny, učiaci budha, a tak ďalej. A okolo sú krásne budovy, a bolo to tam tak krásne, že nám až došla baterka vo foťáku ;o). Nuž čo, v júni tam ideme znovu s rodičmi ;o))

No a čo iné môžeš robiť v Bangkoku bez baterky vo foťáku? Tak že ideme do .... nákupného centra ;o))

 Vyšli sme von z mramorového chrámu a ... náš Tuk-Tuk tam nebol! A to sme mu ani nezaplatili! Dostal svoje dva kupóny na benzín a to mu je o mnoho viac ako 30 THB, ktoré by dostal od nás. Tak sa proste vyparil! Tak sme trošku prešli peši a potom sme zobrali nejaký taxík a dopravili sa do obchodného centra. 

Obrázok blogu

 

Pred tým, ako sme však pokračovali v nákupoch, sme sa zastavili do Jim Thompson domu. Jim Thompson (1906 – 1967) bol Američan, ktorý študoval architektúru na Univerzite v Pennsylvanii. Niekde v roku 1940 dobrovoľne vstúpil do armády. Počas druhej svetovej vojny mal možnosť ako vojenský hodnostár pôsobiť vo viacerých krajinách sveta, kde jedna z nich bola aj Thaisko. Keď však bol na ceste do Bangkoku, Druhá svetová vojna sa skončila. Thompson však zostal v Bangkoku nejaký čas, a keďže Bangkok bol stredisko cestovateľov a spoločnské stredisko zahraničnej komunity (Charlie Chaplin bol jeden z patrónov), a nebolo tam moc dobrých hotelov, Thompson ako architekt začal reorganizovať The Oriental Hotel.

V roku 1946 sa však musel vrátiť späť do Ameriky, ale keďže mal už vybudovaný citový vzťah k Bangkoku,  neskôr sa tam znova vrátil. Tentokrát však obrátil svoju pozornosť na Thaiský hodváb.

Thompson významne prispel k rozvinutiu hodvábneho priemyslu v Thaisku a čoskoro získal svetové uznanie.

Obrázok blogu

Jim Thompson, najznámejší cudzinec v Thaisku, ako 61 ročný záhadne zmizol v džungli v Kameronskej vrchovine v Malajzii. Doteraz nikto nevie, čo sa s ním stalo... A tak vznikla legenda o Jim Thompsonovi.

Dom Jim Thompsona bol zaujímavý, zložený zo 6-tich tradičných drevených domov Thaiského štýlu, kde každý bol privezený z inej časti Thaiska. Domy sú na pilieroch, čo má vlastne funkciu ochrániť ich pred záplavami.

Okolo domov je úžasná záhrada, ktorá vlastne pripomína divokú džunglu. Dom tak získava odlišný vzhľad.

Po tomto príjemnom zážitku sme sa znova išli „osviežiť“ do nákupného centra. Tam sme zase niečo pokúpili – tentokrát golfové veci pre Duncana.

Obrázok blogu

V sobotu sme si privstali – vstávali sme o 6 ráno, fuuuuuj. Dali sme si raňajky v hoteli – no nič moc, a išli sme za taxikárom Bobbym, aby nás odviezol ku slonom ;o)

Cesta trvala asi tak hodinku a pol. Popri ceste boli všade nádrže s vodou, kde robili soľ. Tak sme si kúpili kryštalickú soľ, lebo ani to sa v Hanoi kúpiť nedá. Počas cesty nám Bobby vysvetľoval, ako to ide s turizmnom v Thaisku dole vodou, a ako sa ťažko žije. 

Najprv sme sa zastavili pri loďkách, že pôjdeme na plávajúci trh. Hneď nám strčili do ruky kokosový orech so slamkou, že nech sa osviežime. Mňamky mňamky. Raz som to pila v Hanoi, ale nebolo to kokosové mlieko také dobré, ako toto. Tam všade okolo rástly kokosové palmy, kokosové orechy boli fakt skoro zadarmo.

Obrázok blogu

A teraz prišiel šok, že za loďku na ten trh chcú 1000 THB na osobu, čo je asi tak 650 Sk na osobu. No to je hrozná suma! Sa ani nedivím, že tam už turisti nechodia. Túto sumu som však nebola ochotná zaplatiť, tak sme išli ku slonom.

Sloníky bola paráda. Tiež síce okolo 400 Sk na osobu – pol hodinová jazda, ale na slonoch sa len tak bežne nevozíš a bola som z toho nadšená.

My sme mali slonicu. Bolo to vidieť okrem iného aj na tom, že ako sme si tak išli, ona sa zrazu tak trošku odstavila na bok, prdelku strčila do kríkov – mimo chodníka, a pekne sa vykakala ;o). 

Obrázok blogu

Slušne vychovaná samička.

Išli sme popri rieke, potom cez vodu – to bola sranda, ako ona vystrčila ten chobot vonku z vody. Tam som mala trošku strach, nechcela by som v tej vode skončiť, ale nakoniec sme to zvládli.

Potom sme prišli späť do základne, tam sme slonicu nakŕmili banánmi, kúpili sme si fotku – nás odfotili. a odišli sme preč. Ešte sme sa zastavili na jednom mieste, že či tam nebude lacnejšia loď na ten trh, a aj bola. Ale len o trošku, a stále pre mňa neprijateľná cena. Nakoniec sme to zjednali na polovičku, aj keď stále veľa peňazí, ale čo už – keď už sme raz tam….

Obrázok blogu

To bola asi plavba hodinu a pol. Zo začiatku to bolo OK, nikde nikoho. Potom boli popri vodnom kanáli rôzne obchodíky s haraburdami (chudáčikovia, majú smolu, lebo my vôbec nie sme suvenírové typy, tak sme im tržbu neurobili.). Potom sme zastavili na jednom mieste, kde robili cukor z kokosového kvetu. To bolo celkom zaujímavé, až na to, že cukor robil nejaký američan, či kto to bol. Ochutnali sme, kúpili sme kilo (aj keď ho budeme mať asi 10 rokov – my totiž moc necukríme), a pokračovali sme v ceste.

Obrázok blogu

Potom sme prišli do centra toho trhu, no a to bola katastrofa. Tlačenica hrozná. Sa nedalo loďkou pohnúť. A predávali tam samé haraburdy, ale aj ovocie.

Výlet sme šťastlivo ukončiti tým, že sme si kúpili tanierik s našou fotkou (dostane ho starká, bude sa tešiť. Lebo už mi nariekala, že len našu fotku nemá.).

Späť do Bangkoku sme prišli okolo 2 poobede. Keďže sme boli unavení, dali sme si šlofíka a okolo 5 sme sa vybrali do centra. 

Išli sme vlakom na konečnú stanicu a potom loďkou po kanály do historického jadra. Prišli sme k známemu Grand Palace, kde bolo spústu spústu spústu policajtov, zastavená doprava pre autá, ale aj zablokované chodníky.

Obrázok blogu

Oproti hlavnej bráne sme však mohli stáť. A zrazu – začalo vychádzať strašne veľa luxusných áut. A jedna obrovská Rols Roys limuzína, a v nej Thaiský kráľ! A Duncan ho aj zazrel, ako nám máva. Ale ja som ho nezaostrila ;o((

V každom prípade to bolo obrovské šťastie. V Thaisku zbožňujú svojho kráľa, a ani sa im nedivím. Čo bol ten schopný spraviť s touto krajinou je fakt úžasné.

Kráľ je už veľmi starý, má asi 81 rokov, a všetci Thaičania mu želajú dlhý vek.

Obrázok blogu

Potom sme zase zobrali Tuk-Tuk a odtuktukovali sme sa do ďalšieho chrámu – Wat Suthat. Ten bol fakt krásny. Samozrejme, okrem Budhu tam boli zaujímavé maľby na stenách. Jedna pani nám aj hovorila, že aké sú staré, ale žiaľ, si to nepamätám. Asi si budem musieť začať nahrávať si tieto informácie.

V tento večer sme mali krásnu večeru v hoteli, na 26 poschodí je výborná Indická reštaurácia.

Nedeľa bola pohodová. Trošku dlhšie sme si pospali, dali sme si úžasné raňajky v Nemeckej reštaurácii – mňam mňam koláčiky a výbornú kávu.

Obrázok blogu

Potom sme sa vybrali vláčikom k Centrálnemu prístavu a loďkou do starého mesta. Najprv sme išli do Temple of Dawn (Wat Arun, Chrám Úsvitu). Tu sa mi stal taký trapas, že ako sme nastúpili na loď, ktorá nás mala previesť na druhú stranu rieky, tak som hľadala voľné miesto na sedenie. Bolo tam len jedno, tak som sa tam rozbehla a rýchlo si sadla – vedľa mnícha! Ja som vôbec, ale vôbec netušila, že to sa nesmie! Budhistický mních totiž nemôže byť v tesnej blízkosti ženy a už vôbec sa ho nesmie ani náhodou žena dotknúť! A ako som sa tam rozbehla a sadla si vedľa neho, on sa hneď postavil, všetci okolo v panike, hneď mu uvoľnili miesto aby odo mňa utiekol. Tak mi to bolo ľúto, lebo som ho nevedomky priviedla do hriechu a on sa asi bude kvôli tomu musieť dlho modliť. Ale som si všimla, veľa turistov nevedelo tieto veci, tak som sa trochu hnevala, že veď by to nestálo také hrozné peniaze, na každú tú mapu, čo dávajú zadarmo všade okolo, napísať pár viet ako sa správať k mníchom.

Obrázok blogu

  

Wat Arun bol prekrásny chrám, vlastne taká veža či pilier, kde veľmi strmé schody viedli na dve terasy okolo chrámu. Chrám bol odekorovaný takými keramickými kvetmi a rôznymi kresbami a soškami.

Z Wat Arun sme zase zobrali loď a prešli na druhú stranu rieky, kde sme išli do Chrámu Wat Po, kde sa nachádza obrovský ležiaci Budha. Budha má 46 metrov a oči a chodidlá nôh má vykladané perleťou. Trošku sme boli sklamaní, lebo okolo tohotu Budhu sú piliere budovy, a za pieliere nemôžeš ísť, ciže viac menej nemáš šancu nič poriadne vidieť. Jediná možnosť je od jeho perleťových nôh, kde je ale tak veľa ľudí, že nevieš ani len prejsť, a nie ešte niečo odfotiť.

Obrázok blogu

Tento chrám je známy aj tým, že tu vznikla tradičná Thaiská masáž. Pretože pred tým, ako tam vznikol chrám, bolo toto miesto známe ako vzdelávacie centrum pre tradičnú Thaiskú medicínu. 

Okolo bolo tiež také korzo, kde sa nachádzalo veľa sôch Budhov v yoga pozícii. Tento Chrám je jeden z najväčších a najstarších chrámov v Thaisku, a nachádza sa tam viac ako 1000 Budha obrazov.  V areáli sa nachádza spústu budov a dekorovaných pilierov. Bolo to fakt dojímavé.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Z Wat Po sme išli do Grand Palace – komplexu budov, z kade sme v piatok videli vychádzať Thaiského Kráľa.   Tu niekde sa tiež nachádza smaragdový Budha, ktorého sme tiež nechali až na ďalšiu návštevu.   Totiž, prišli sme tam tak okolo 2 poobede a bolo tam tak veľa ľudí, že sme nemali na to náladu – a o mesiac to absolvujeme znovu s rodičmi, tak načo sa trápiť.

Obrázok blogu

Okolo 5 poobede, oťapení slnkom, sme sa zase zavreli do obchodného centra a míňali ťažko zarobené korunky.  

Obrázok blogu

No a v pondelok sme nasadli do Bobbyho taxíka a za 400 THB (aby potencionálni turisti vedeli, že taxík je tak za 300-400 THB a nie 700, ako sme zaplatili my!) sme sa dopravili na letisko.

Do Hanoi sme prišli okolo obeda a po par kilometroch jazdy (z letiska do Hanoi je 30 km, čo je asi hodinu!!!! Cesty) sme skonštatovali, že už nemôžeme cestovať. Lebo vždy, keď sa vrátime do Hanoi, viac a viac chceme odtiaľto vypadnúť!!!  

Marianna Crow

Marianna Crow

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Neposedna, zvedava, usmiata a trosku blazniva zienka domaca ;o) Zoznam autorových rubrík:  AziaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu