reklama

HaLong Bay

HaLong Bay je záliv zaradený do svetového dedičstva UNESCO.  A ani sa nedivím....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
HaLong Bay
HaLong Bay (zdroj: Marianna Siplakova)

August 2007 

Tak ako som sľúbila, ozývam sa po krásnom víkende na Halong Bay. Vyštartovali sme v sobotu ráno, okolo 9. Check-in bol od 11:30 do 12:00 hod. 

Teda, aby som to rozjasnila hneď na začiatku, boli sme na lodi, ktorá sa plavila medzi tie ostrovy, a kde sme aj prespali. Stihli sme to len tak tak, lebo tie cesty sú tu katastrofálne a pri tom to na kilometráž nie je tak ďaleko. 

Obrázok blogu

Ráno, keď sme vyrazili, počasie nebolo nič moc (nič moc pre Vietnam znamená teplo ako v kufri, dusno, vlhko, ale bez slnka, veľmi nízka viditeľnosť). Nuž čo, loď je zaplatená – ideme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sme išli, asi tak v polke cesty začalo liať. 

Obrázok blogu

Ale strašne strašne. Ale znova – typický Vietnam, aj keď leje, je horúco a dusno. Tak sme boli trošku smutní, že aká to bude super plavba. Ináč, moc som sa počasím netrápila, moje myšlienky sa sústredili na základné ľudské potreby – vydržať cestu. Tu totiž samozrejme nehrozí nič ako vécko na benzínke, alebo káva v nejakom motoreste. To znamená, cesta je bez zastávky, nemáš sa kde ani vyčúrať. Do poľa sa nedá, lebo všade je hrozná rovinka (ryžové polia) a nikde nie je kúsok miesta bez nejakého Vietnamca. Myslím, že by to bol super zážitok, ak by si beloška vystúpila z auta a vycikala sa niekde v poli – to by sa okolo mňa zbehla celá dedina, ak nie aj dve ;o))

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Hneď ako sme vystúpili z auta, vrhol sa na nás húf vietnamských žien a ponúkali nám rôzne náhrdelníky, pohladnice, suveníry, ...   Keďže som bola dosť nervózna – prišli sme presne o 12:00, keď končil check-in, takže som bola dosť protivná (ale ak chceš prežiť, musíš byť ku nim protivná/ý.   A vlastne úplne najlepšie je dať si klapky na uši a úplne ich odignorovať).   Vyberali sme si veci z kufra, a ten húf pouličných predavačov nalepení na nás – dobre, že nám nevliezli do kufra.   A keď sa tak jeden za mnou ozval, tak som na neho vyštekla, že nič nechceme, a že sa ponáhľame.   Uppps, to bol človek z lode, ktorý nás chcel len nasmerovať a pomôcť nám.   Nuž čo, kvôli svojim nevychovaným krajanom si vyslúžil zúrivú Mariannu ;o)).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Konečne sme prišli k perónu, ktorý bol dosť dlhý, pekne cez more. More vyzeralo škaredo, hnedo a kalne. Dôvod je, že tu je taký jemný piesok, že v mori je vlastne bahno. 

Kúpalo sa tu dosť veľa ľudí – Vietnamcov, samozrejme. Toto miesto je totiž dovolenkové miesto pre Vietnamcov. 

A bolo to aj vidieť. V mori plávalo asi všetko, čo si len vieš predstaviť – taška, topánka, papiere, ....

Loď vyzerala pekne. Volala sa Emeraude. Naša kabína bola č. 108. 

Obrázok blogu

Majú tu vlastne len 3 druhy kabín, malé a väčšie, a majú jednu alebo dve kabíny, ktoré sú priestrannejšie, nachádzajú sa vpredu a majú vyhradenú vlastný diel paluby. My sme mali tú väčšiu kabínu, bola celkom pekná (ináč, celá loď bola pekná a čistá), akurát kúpeľna bola zaujímavá – umývadlo bolo zvlášť, potom dvere, za ktorými bol malý záchod a sprchová batéria na stene. Čiže, keď som sa sprchovala, zároveň som úmývala záchod – dva v jednom ;o)). Aj sme rozmýšľali zobrať si tú najväčšiu izbu, v cene bolo aj šampanské, ale, do izby sme prišli len spať. Nič viac. A nepotrebovali sme ani privátny kus paluby, lebo pred každou kajutou boli stoličky a stôl na sedenie, a aj tak sme išli úplne hore, aby sme videli na všetky strany.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Tak ako sme sa nalodili, a ubytovali, počasie bolo stále také nijaké, ale hlavne, že nepršalo, tak sme išli na privítací drink k baru (na 2. Poschodí). Okolo 12:30 začínal obed, a keďže mi sme boli hladní, tak sme tam boli prví. V cene lístka bola samozrejme strava počas celej plavby. Celá loď vyzerala pekne, obsluha bola veľmi príjemná, usmievavá, ochotná. 

Plavba začala okolo 13:00, čiže počas obedu.

Obrázok blogu

Počasie stále nič moc, ale prihovoril sa nám kapitán – francúz, a povedal, že je dobrá viditeľnosť. No a keď to povedal on, tak to hádam musí byť pravda ;o)). Tak sme rýchlo dojedli a išli na 2. Poschodie, úplne dopredu lode. Krásna terasa, hneď pri „šoférovi“ lode. Nikto tam nebol, mali sme krásne miesto. Tak sme sa pavili medzi ostrovmi, viditeľnosť relatívna – blízke ostrovy sme videli pekne, tie vzdialenejšie boli v hmle. Duncan leňošil na lehátku, ja som sa nemohla vynadívať. 

Okolo tretej sme zastavili a mali sme výlet do jaskyne na jednom z ostrovov. Za našou loďou bola priviazaná taká menšia loď - katamaran, tak pre 20 ľudí. Na lodi nás bolo okolo 60 (Francúzi, Španieli, Američania a Vietnamci), tak na 3 krát nás dopravili na ten ostrov do jaskyne.

Jaskyňa bola OK, ťažko sa to porovnáva po prekrásnych jaskyniach v Slovinsku (vrelo odporúčam Posojanska Jama v Postojnej – niečo krajšie som ešte fakt nezažila. Celkovo – Slovinsko je úžasná krajina.).   

Obrázok blogu

Vstup do jaskyne a celá prehliadka vôbec neboli zorganizované.   Čiže všetci ľudia len vchádzali do jaskyne, bola tam tlačenica, teplo, smrad, žiaden sprievodca, všade pomaľované graffity (neviem ako sa to presne píše), veľmi nebezpečne urobené chodníky, a tak.   A tých ľudí tu bolo spústa, húf lodí „zaparkovaných“ pred ostrovom. Do jaskyne sa najprv muselo vyšľapať, potom zase zísť dole.   Bola to vlastne taká jednosmerná jaskyňa.   Keď sme vyšli von, zišli dole, tak tam boli záchody.  Samozrejme, žumpa smerovala nikde inde, len do mora.   Krásna vôňa, priam to lákalo na zaplávanie si v mori ;o))

Keď sme sa vrátili na loď, prešli sme nejaký kúsok (takých 10 – 15 minút) a zastavili sme pri ďalšom ostrove – myslím že to bol Ho Chi Minh ostrov. Tam bola pláž, a tiež 300 dosť strmých schodov na vrchol ostrova, kde bol krásny panoramatický výhľad. Ako sme sa plavili na tento ostrov, začalo svietiť slnko, vyjasnilo sa. Jediné šťastie, lebo Duncan skoro odmietol tam ísť (už tam raz bol a povedal, že keď nie je dobrá viditeľnosť, tak to nemá moc význam). Do mora by ma tam nikto nedostal (ešte aj upozorňovali na veľké medúzy, ktoré síce neboli smrteľné, ale aj tak môžu pekne ublížiť, a v tom bahnovom mori, kde si nevidíš ruku pod vodou, ich je fakt ťažko spozorovať a vyhnúť sa im), tak sme išli len šlapať hore na vyhliadku. No to bolo niečo prekrásne, neopísateľné, zaujímavé. 

Obrázok blogu

Nedivím sa, že je to považované za jeden z najkrajších prírodných úkazov sveta. Sú to tisíce a tisíce ostrovov, niektoré malé, úplne maličké, niektoré väčšie, až veľké. Medzi ostrovmi sa plaví veľa lodí. Tiež, medzi ostrovmi sa nachádzajú „vodné dediny“, kde najväčšia má až 500 obyvateľov. Všetko je na lodi – obchod, škola, doktor. Tiež, hneď ako sme pristáli, prišli malé loďky s domorodcami, ktorí sa síce pretvarovali, že predávajú mušle, ale vlastne len žobrali peniaze. Boli otravní ako muchy, liepali sa nám na loď a stále nám pchali pod nos ruku a žobrali. Ale, naučení z HaNoi – statočne sme odolávali ;o))

 Výlety skončili okolo 5 poobede. Úspešne sme sa uvelebili na najvrchnejšom poschodí  (taká terasa) lode, dali si jedno pivečko (Tiger pivo – to nám platí účty;o)) a pozerali sme, ako zapadá slniečko. Zaujímavé bolo, že neviem, kde boli všetci tí ľudia z lode. Na tom najlepšom mieste lode sme boli úplne, ale úplne sami. Teda, s obrovským množstvom vážok, ale tie nebudem rátať, dobre? Tak sme si tam pozerali, ako sa stmieva – lebo slniečko nebolo vidieť, takže zo západu slnka nebolo nič. Aj tak to bolo krásne, ako sa menili farby. Tu je zaujímavé to, že sa začne stmievať o nejakej pol 6 až 6, okolo pol  7 už je tma. A to aj v lete.

Obrázok blogu

Na lodi bol pripravený večerný aj ranný program. Večer bola príprava „spring rolls“ – typické vietnamské jedlo – mňam mňam. Tak som si urobila jednu rolku, ktorú sme si rozdelili ako predjedlo ;o)).Tak sme si tam lebedili, užívali, ale na večeri sme znovu boli prví. Už sa tam z nás smiali. Nikto v reštaurácii, len hladná ja a hladný Duncan. No a? Hlad je hlad. Po večeri sme si dali ešte jedno pivečko, trošku sme popozerali, kde sa nachádzame (lebo už sme stáli – kotvili sme niekde na mori, medzi ostrovmi, vôbec nie blízko na pevninu. Tu sme ostali spať.) a išli sme si na chvíľu lahnúť. 

Boli sme dosť unavení, to teplo a dusno dosť vyčerpáva. 

Obrázok blogu

Ja som sledovala čas, lebo okolo 9 večer malo byť lovenie kalamárov (squid – neviem presný slovenský výraz). 

Oni sa lovia v noci tak, že sa používajú reflektory, a kalamáre doplávajú za tým svetlom. Okolo pol 9 večer budím Duncana, ale ten sa mi len milučko otočil chrbtom. Čiže sme mali každý svoje vlastné lovenie kalamárov ;o)). 

Samozrejme som ho upozornila, že keďže spí od 8 večer, ráno o 6 ho budím na východ slnka. 

Spali sme dobre, pohodlne, vôbec nebolo cítiť, že sme na lodi.

Obrázok blogu

Vstali sme o 6 ráno bez problémov (no to by bolo, po minimálne 9 hodinách spánku), a išli sme na hlavnú palubu (2 poschodie), kde podávali čaj alebo kávu. Bolo príjemne, aj keď horúco. Tu je stále horúco, ani v noci sa neochladí. Teda, ochladí. Z 37 stupňov na 30 – 32 stupňov. Dali sme si kávičku a lebedili sme si. Je to niečo krásne, tak skoro ráno, nikde nikoho, ticho, proste, veľmi ukľudňujúce. 

Okolo 6:30 bolo cvičenie Thai Chi. Tak som si zacvičila – teda, aspoň som sa snažila. 

Nie je to náročné, ale komplikované pomalé – ale presne  určené, koordinované pohyby nôh a rúk. Zvládla by som to lepšie, keby som videla na cvičiteľku.   

Obrázok blogu

Tak som si tam len trošku zamávala rukami nohami, a radšej sme išli na raňajky.

Tie mali byť od 7, ale my sme tam samozrejme čakali už od 6:45 ;o)). Tak zase prví. 

No a potom sme sa už len pobalili, pomaly sme prišli do prístavu, ešte sme pofotili známe „kissing rocks“ – fakt z niektorého uhla tie skaly vyzerali ako keby sa boskávali. 

No a to bolo z Halong Bay všetko.

Cesta na späť bola OK, už trošku kľudnejšia – nikde sme sa neponáhľali. 

Obrázok blogu

Tak hodinu pred HaNoi mi začalo byť zle – kŕče v bruchu. Nejako úspešne som to prežila a dorazili sme domov.  

Zisťujeme, prečo mi je zle – už mi bolo druhý krát. Doktor Duncan konštatuje, že moje telo je vyčerpané. Že to je z tých horúčav. 

Totiž ako je stále teplo, aj keď pijem dosť veľa tekutín, telo spotrebuje dosť veľa energie na to, aby sa nejako schladilo. Lebo ako je tu taká vysoká vlhkosť, pot z tela sa neodparí a telo sa nevie schladiť.  

A tekutiny mi samé o sebe moc nepomôžu, kým nedodám do tela soli a cukry.

A keďže v takom teple sa moc jesť nedá, telo nemá energiu a som vyslabnutá a neoddolávam ani najmenším nepriaznivým podnetom. 

Obrázok blogu

(Aj keď je to sranda, prvý mesiac mi tu ani teplo nebolo, teraz ledva prežívam a čakám na september, že sa ochladí).

Tak späť v HaNoi sme sa išli poriadne najesť a večer pri telke sme preventívne „užili“ chipsy a čokoládu ;o)).... 

Marianna Crow

Marianna Crow

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Neposedna, zvedava, usmiata a trosku blazniva zienka domaca ;o) Zoznam autorových rubrík:  AziaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu