reklama

Národný park Cuc Phuong a iné o Hanoi

Krátky článok o malom výlete do džungle, plus nejaké drobné zážitky z Hanoi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)
Narodny park Cuc Phuong, Vietnam
Narodny park Cuc Phuong, Vietnam (zdroj: Marianna Siplakova)

August 2007

  Minulý víkend sme boli na malom výlete – 120 km za Hanoi je najstarší prírodný park – vlastne džungla. 

120 km sa nezdá ďaleko, ale vietnamskými cestami je to ďaleko. A to táto bola ešte dobrá – len 3 hodiny cesty (najrýchlejšia diaľnica v celom Vietname!!!). 

 Park bol super, prešli sme ho za 1,5 hodiny (7 km turistického chodníka). Tá rýchlosť bola kvôli tropickým komárom!!! Napriek tomu, že sme sa nastrikali nejakým agresívnym prípravkom proti tropickým komárom (účinná látka je DEET – pre potenciálnych návštevníkov), stále to bolo hrozné. Ja som utŕžila 4 štípance, kým Duncan len jeden (hmm, dôkaz že som sladšia ako on ;o)).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Zaujímavé je, že tu sa nachádzajú úplne odlišné druhy hmyzu ako u nás. 

Sú podobné, čiže sa dajú identifikovať, ale vyzerajú pre nás tak čudne. Napríklad pavúky v džungli sme videli len také ako je kosec (ten dlhonohý), len boli takej modro-zelenej farby a boli asi 10 cm vysoké. Pre mňa, známeho arachnofobika, dosť ťažká situácia ;o)).   

Obrázok blogu

Motýle boli aj maličké, ale aj také s rozpätím krídel asi 15 – 20 cm. V džungli som celý čas počula hučať motorovú pílu a cinkulár. A nakoniec z toho vysvitlo, že to sú zvuky nejakého hmyzu. Fakt hlučné, silné, ťažko ma bolo presvedčiť, že to nie sú drevorubači.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo bolo neuveriteľne zaujímave bol park opíc. Majú tam nejakých 20 druhov opíc, z ktorých jeden druh je takmer úplne  vyhynutý – nejakých 10 kusov vo voľnej prírode. Všetky tieto opice boli z tohto parku. Boli vlastne odkúpené od domácich obyvateľov, ktorí chytia opicu a predajú ju do Číny, kde skončí ako zdroj pre čínsku medicínu ;o((  

Obrázok blogu

  Tiež je možnosť zobrať si sprievodcu z dediny a ísť loďou po rieke do druhej časti parku – do voľnej prírody, a sledovať opice v ich normálnom prostredí.   To určite raz absolvujeme.  

Pred chvíľou mi volal Duncan, že rezervoval kabínu na lodi na Halong Bay (pozrite si na internete cez Google – prekrásne niečo). Tak si idem kúpiť ešte jednu baterku do foťáku a ešte jednu kartu a môžeme ísť. Budúci týždeň pošlem fotky.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Sprievodca
Sprievodca 

Dúfam, že bude dobré počasie – čo sa tu vôbec nedá nijako zaručiť. Skoro každý deň prší – a to zrazu sa všetko zasivý a začne lejak, za 20 minút je po ňom a za ďalších 20 minút nevieš že bol (suché cesty, slniečko).  Čiže niečo ako nechať prádlo sušiť sa na balkóne nehrozí. Ináč, život tu je fakt zaujímavý.   Dohovoriť sa je dosť fuška – keď už konečne rozprávajú po anglicky, tak ich výslovnosť je tak niečo strašné, že sa im vôbec nedá rozumieť. Napr. „English“ (ingliš) čítajú ako ang, „is“ ako „i“, „and“ ako „e“, „this month“ povedia ako „zidma“ – jedno slovo.   No proste sranda.   Sú strašne leniví a vôbec nič ich nevzrušuje.   Sú velmi dezorganizovaní a nedisciplinovaní.   A to sú vraj, oproti iným krajinám v Ázii, veľmi pracovitý a záleží im na veciach – ťažko sa mi však tomu verí.   Červená na semafore pre nich skoro nič neznamená, len zriedka že zastavia.   Keď majú červenú a ja, ako chodec zelenú, stále som vo vážnom ohrození života.   A to smrteľne vážne!   Už niekoľko krát ma skoro zrazil motorkár.   Ale trénujem sa – proste ho odsotíš a ideš.   Niečo ako zastaviť nesmieš, a krok dozadu znamená istú smrť.   Čiže idem po prechode pre chodcov, obklopená motorkami, a pomaly, krok za krokom, dúfajúc že sa mi snáď nič nestane, prechádzam na druhú stranu cesty.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Keď sme kupovali počítač, v jednom obchode nám ujo zavrel pred nosom, že on ide spať. A vôbec ho netrápilo, že chceme nutne minúť 2000 dolárov. V druhom obchode si nás ani nevšimli, a to bol malinký obchodík, kde bolo asi 10 predavačov a ani jeden zákazník. Len ja a Duncan. No ale načo by sa obťažovali? V treťom obchode, keď sme si vynútili pozornosť, zase sme nemohli dostať cenník. Pýtali sme si ceny na počítače Sony a HP. Dal nám len Sony. Pýtam znova – HP. 20 minút nič. Idem za ním. Ok, OK, už už. Po 10 minutách doniesol znova Sony. Hovorím mu: HP! Idem za ním k počítaču, stojím mu za chrbtom, kým mi nevytlačí cenník. A aké prekvapenie – Sony cenník. Duncan ma musel pomaly vyniesť von, aby som tam niečo nerozbila od zúrivosti ;o)). Nakoniec sme našli jeden obchodík, kde mali jedného človeka, ktorý rozprával vcelku slušne anglicky, a ešte aj bol ochotný. Tak máme počítač. Keď sme ho skúšali, tam som zase ja musela krotiť Duncana. Nejaký technik so strašne dlhými špinavými nechtami (to tí primitívnejší nosia ako znak, že nemusia manuálne pracovať – ináč, je to odporné, vŕtajú sa v ušiach, nose, fuj. Duncan mi povedal, že majú jeden necht vytvarovaný na veľkosť nosnej dierky, druhý na veľkosť ušnej dierky. On to vie priamo od Vietnamcov. Fuj, až mám zimomriavky od hnusu, keď to píšem.) – no tak ten technik s dlhým nechtom  nám niekoľko krát nechtom ukazoval niečo na skoro našom počítači tak, že ďobal nechtom do monitoru. Duncan ho vycápal po ruke a ja som na neho nakoniec skríkla, že nech nechtami neďobe do monitoru. Nakoniec pochopil.

Obrázok blogu

Ináč, čo sa týka stravy, tiež je to tu zaujímavé. Dosť často chodím na jednu tržnicu, kde ráno porcujú psov a poobede spia na tých doskách, kde ráno rezali mäso. Na údenú psiu hlavu si dá noviny a použije ju ako vankúš. Samozrejme, majú tu všakovaké trávičky, ktoré ani neviem, na čo slúžia. A keďže tu zatiaľ nepoznám nikoho, kto by mi to vedel vysvetliť, tak moc neriskujem. Tak sme živení na baklažánoch, cuketách, paradajkách, paprikách, vajíčku, syre a slanine. A to nejako kombinujeme s cestovinou, zemiakmi, ryžou a bagetou (hneď pod našim domom je celkom dobrá francúzska pekárnička – máme šťastie). Už viem pripraviť baklažán na milión spôsobov. Našťastie, v týchto horúčavach ani nič viac netreba. Sem tam jedávame vonku, čiže dávka mäsa a rýb je zabezpečená. 

Obrázok blogu

Hneď pod nosom máme jednu belgickú reštauráciu, kde majú super jedlá, a ešte bližšie je jedna ako tréningová reštaurácia pre nejaké deti v nevýhode (chudobné alebo siroty) a tu majú tiež dobré jedlá a dosť lacné.  Napr. Polievka Phó stojí 15tisíc ich peňazí (VND = vietnamský dong), čo je asi 22 Sk. Ostatné veci, ako nejaké oblečenie alebo doplnky, topánky, ... to tu nič nehrozí.   To je 1000 krát horšie ako v čínskych alebo vietnamských obchodoch u nás.   Všetko smrdí, samé haraburdy a nekvalitné veci.  

No, zatiaľ končím, napíšem znovu asi na budúci týždeň – zážitky z Halong Bay (držte palce nech nám to výjde). 

Marianna Crow

Marianna Crow

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Neposedna, zvedava, usmiata a trosku blazniva zienka domaca ;o) Zoznam autorových rubrík:  AziaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu